Návšteva u zajatého kartografa, alebo ako sme vyplienili severné Slovensko...
Tak ako sme sa chystali, tak sme aj vykonali. V sobotu ráno sme naložili nevyhnutnú posádku a vyrazili na návštevu nášho zajatca z Peschiery del Garda. Keď že býva na severnom slovensku, po ceste sme naplánovali niekoľko zastavení na plienenie... :) Nakoniec boli iba dve. Prvá neďaleko Bytče, a druhá v Martine. Pri prvej sa naložilo sedlo do zásoby, veď tých nie je nikdy dosť. A tá druhá prebehla v mestečku Martin. Tam sme pribrali ďalšieho člena výpravy percherónskeho valacha v tom čase ešte bez konkrétneho mena. Po miernych peripetiách si nastúpil do vozíka a vydal sa s nami na cestu do nového pôsobiska. Nemohli sme vynechať ani sľúbenú návštevu u príslušníka francúzskej artilérie Vlada. Ten keď nás uvidel, neveril vlastným očiam. Vedel o tom, že privezieme zo sebou zviera (psa), ale ani netušil (popravde ani my) že sa dovalíme aj s koňom.
Vlado má domov na malebnej horárni. Donau ako sa medzičasom pomenoval koník, sa rúče pustil do údržby Vladovho trávnika. Avšak len do času, kým sa neozval zvuk motorovej píly, ten spôsobil prvý útek Donaua. Toto jeho konanie bolo dobré, okrem zvyšovania kondície husárov k poznaniu, že nikdy v lese nepracoval. Donaua sme po vzore indiánskych stopárov sledovali až do neďalekej dediny, kde stál na zastávke autobusu a pravdepodobne čakal na spoj do rodnej krajiny (Polsko). Miestnym obyvateľstvom bol odchytený a priviazaný o stĺp. A samozrejme ako veľký fešák aj náležite obdivovaný.
Útek si zopakoval ešte raz. K jeho polapeniu bolo z ochotou neznámeho jazdca na motorke použité aj technické zariadenie na dvoch kolesách, ktoré bez váhania naložilo moju maličkosť a vydalo sa za roztopašne poskakujúcim Doníkom. Donau si z toho absolútne nič nerobil a nechal sa chytiť z motorky. Po návrate k Vladovej horárni padlo rozhodnutie, že nebudeme Doníka viac stresovať, a samozrejme ani nás, a skrátime pôvodne plánovanú návštevu. Naložili sme sa do francúzskeho otroka, okrem Doníka, ten mal svoje miesto v zelenej krabici s all inclusiv zabezpečením. Cestou sa Donau prekrstil na Čerta, Devila a potvoru atď. Skonštatovali sme, že keby nebol taký pekný skončí v "guláši"..... :) Cesta domov prebehla bez nejakých zaznamenania hodných udalostí. Po príchode a vyložení Doníka v jeho novom domove sa hneď začal predvádzať a strkať hlavu až po uši do sena. Asi si uvedomil, že tie dve escapády neboli tým najlepším nápadom. :)
Teraz už ho čaká iba škola v ktorej sa naučí ako byť správnym husárskym koňom, a kopa zábavy s koňskými ale aj ľudskými kamarátmi.
mjr. Martin Maják Kompas